Ahojte! Tento článok má už aj prvú časť a boli naňho veľmi dobré ohlasy a preto som nazbierala pár nových nepodarených fotiek, aby mohlo vzniknúť pokračovanie. 🙂 Tak ak chcete vidieť viac „pravej“ Nikoly, čítajte ďalej.

Už v prvom článku o nepodarých fotkách som písala, že ľudia ktorí ma poznajú vedia, aká som a aké ksichty dokážem vyčarovať. 😀 A nie je ich teda málo. A vždy pri fotení vzniknú fotky, pri ktorých naozaj pochybujem o svojej normálnosti. Vzniknú tak, že sa mi už jednoducho nechce a tak sa začnem tváriť ako radšej ani neviem čo. Ale vždy sa potom na tom smejem a moja mamina tiež. 😀 A ešte mimo tohto článku sa chcem ospravedlniť dopredu, že článok nebude moc dlhý… V škole je toho naozaj veľa a týždeň som ešte chýbala, tak musím všetko doháňať. 🙂 Snáď to chápete. No ale už môžme ísť na to. Fotky budem ako tak opisovať, aj keď myslím, že vás aj tak najviac zaujme moja „nežná a milá“ tvár. 😀

Myslím, že môžem začať aj úvodnou fotkou, kde som bola už totálne znudená a nechcelo sa mi. Bolo asi 30 stupňov a nedaril sa mi spraviť ten správny drdol 😀 Tak som sa rozhodla, že pre zlepšenie nálady sa musím chvíľu tváriť nenormálne, lebo to ja predsa viem… A k tejto fotke je ešte myslím minimálne jedna alebo dve.. Skoro všetko sa točilo okolo drdolu, ktorý buď nechcel držať alebo jednoducho nespĺňal moje parametre dokonalého drdola. Ako môžete vidieť, tu je Nikola so „zúbkami“. Teraz si inak prídem ako nejaký komentátor hokeja, ale ja pritom iba komentujem samu seba…

Ešte asi ostanem pri tejto sérii fotiek, ktoré sú mimochodom z Banskej Štiavnice. Takže myslím, že z toho tepla mi tak šibalo, ale nechcem to zase zvaľovať na teplo a slnko, keď som vlastne stále taká. 😀 Ale čo už… Myslím, že som vtedy akurát bola zúfalá, pretože ten drdol proste…. Ved viete

Bože na niektorých fotkách naozaj vyzerám ako chlapec 😀 Pritom viete, že vyzerám celkom pekne, keď sa chcem tváriť… Ale idem už k novej sérii, kde som bola pri oslíkovi.. Vždy som si chcela pohladkať oslíka, ale keď som k nemu prišla a chcela sa s ním odfotiť, trochu som sa bála, že ma kusne, tak som pri ňom bola naozaj opatrná. 😀 Veď uvidíte… Na jednej mi mamina hovorí, aby som išla k nemu bližšie a ja jej hovorím, že nie bojím sa 😀 A na druhej ten divný úsmev znamená, že som ho už pohladkala a bola som maximálne spokojná.

A už iba na záver budú asi 3 fotky, kde sa jednoducho naozaj tvárim zle. 😀 Takže myslím, že k ním už nič ani dodávať netreba. Určite pre vás plánujem nové články a aj jesenné a ak máte nejaké návrhy, napíšte dole do komentáru, budem rada. 🙂 Bohužiaľ sa mi viac takýchto fotiek nepodarilo nazbierať, ale od teraz začínam zase a ak chcete pokračovanie, napíšte.

Tak dúfam, že sa vám článok páčil a pobavil vás, tak trochu na spestrenie pondelka. 🙂 Prajem vám krásny zvyšok večera, Vaša Nika.