Ahooj!! Praha je jedno z mojich naozaj najobľúbenejších miest. Preto som sa rozhodla, že vám o ňom napíšem, poviem vám moje zážitky a vlastne celý môj deň, ktorý som tam prežila v sobotu. 🙂

Do Prahy som s maminou chodila už od detstva a už vtedy som si ju obľúbila. Síce, ako každé dieťa ma to tam dlho nebavilo. Neznášala som dlhé prechádzky. Ale čím som bola staršia ma to viacej bavilo. A teraz som už v Prahe bola aspoň 13 krát, neviem nepočítam to, možno to bola aj viac. Jednoducho to mesto je úžasné, jednak atmosférou a jednoducho to tam je nádherné. Teraz v sobotu som tam bola s maminou a frajerom, pretože jemu sa Praha taktiež zapáčila. Mamina tam bola na nejakých výstavách, tak my sme si zatiaľ prešli Václavák a Karlov most. Bolo to super, len po pol hodine sme boli úplne uvarený a bolo nám hrozné teplo. Na Karláku (ako tomu ja hovorím) je vždy hrozne veľa ľudí, ale tak ani sa nečudujem, je to tam naozaj moc pekné, ale niektorý turisti proste vôbec neuhnú a ešte do vás džugnú ani neviem prečo. Našťastie je pod Karlákom také krásne zákutie, kde sú stromy a pod nimi lavičky a to bola naša záchrana pred slnkom. Sedeli sme v tom chládku asi hodinu a vôbec sa nám odtiaľ nechcelo hýbať. 😀

Teraz prejdem k jednému zážitku, ktorý bol naozaj hrozný 😀 No bolo nám hrozné teplo a boli sme unavený a chceli sme si sadnúť na Václaváku, lenže problém bol, že nikde neboli voľné lavičky v chládku. Tie lavičky boli také široké, že tam proste mohli sedieť dve osoby jednou stranou a chrbtom k nimi by sedeli ďalšie dve. A tak sme zbadali lavičku presne takú ako som opisovala a sedeli na nej dve staršie dámy. Tak sme k ním podišli a po anglicky sme sa ich spýtali, že či si k nim môžeme prisadnúť. Oni ale absolútne nerozumeli a rozprávali na nás niečo po nemecky a zrejme zle pochopili čo sme sa ich pýtali 😀 Oni to totiž pochopili tak, že tam nemôžu sedieť a ja celá zúfalá som im tam hovorila po anglicky, že tam môžu ostať iba že či si k nim môžeme prisadnúť a nevedela som ako inak im to mám vysvetliť, že ich odtiaľ vôbec nevyhadzujeme 😀 No a všetci ľudia na nás pozerali ako na dvoch debilov, že vyhadzujeme z lavičky dve babky 😀 ale pritom sme sa iba nepochopili, pretože nám vôbec nerozumeli, vážne sme si chceli iba prisadnúť, ale tak ako inak by som im to mohla vysvetliť, keď po nemecky neviem. No nijak asi. No tak sme teda odišli a aj oni odišli. A nakoniec sme sa škvarili na slnku na lavičke. Ale nevadí. Len nechápem ako sa tam dokázali niekde dorozumieť, keď naozaj nevedeli nič po anglicky.

Praha je naozaj krásne mesto, a preto sme sa s maminou chceli ísť pozrieť aj na Petřín, to sú vlastne také obrovské záhrady, kde sa vyveziete lanovkou a je tam aj rozhladňa, miestnosť s krivými zrkadlami a podobne. Hneď ako sme tam došli, ale nanešťastie začalo pršať a bola búrka. Chvíľu sme teda čakali pod prístreškom, že či to prestane, ale neprestávalo to, tak sme sa rozhodli ísť aspoň na tie krivé zrkadlá. Boli sme hrozne sklamaní, lebo naozaj to tam bolo krásne aj tie záhrady a všetko, ale bohužiaľ pršalo už celý večer, tak sme šli teda späť ku autu a išli sme domov. Ale nevadí, skúsime to ďalší rok a snáď už nebude pršať.

Pri túlaní uličkami sme narazili na taký malinký obchodík s cukríkmi, bolo to tam úplne neskutočné. Nehovorím o cenách ktoré sa brali podľa váhy, že koľko cukríkov ste si do daného sáčku nahádzali, bolo to naozaj drahé, ale nevadí. A ešte pred tým ako ma teta stihla zastaviť, že sa nemôže fotiť, som aj tak stihla urobiť pár záberov. Bolo to úplne super! 🙂 Už ma ani nenapadá moc vecí a určite ma ešte niečo napadne už keď bude článok vonku, ale nevadí.

Napadlo ma už dávnejšie, že by som vám napísala články o mojich 3 obľúbených mestách. Chceli by ste? Napíšte mi do komentu, či by vás niečo také zaujímalo. 🙂

Týmto už budem dnešný článok končiť. Ak sa vám páčil nezabudnite okomentovať a budem moc rada ak aj vy napíšete či tiež tak máte radi Prahu a keď tak, čo tam máte najradšej 🙂 A nezabudnite mi okomentovať, či chcete tie články o mestách 🙂 Prajem vám krásny zvyšok večera! 🙂