Ahojte! Na dnes som pôvodne plánovala úplne iný článok, ale keďže sa mi toho dnes veľa stalo, musím sa s vami o to podeliť. Je toho naozaj dosť a neviem, či to je úplne deň blbec, ale toľko divných alebo zlých, alebo stresujúcich vecí sa mi stalo. Teda možno vám príde, že to je nič, ale pre mňa toho bolo na jeden deň jednoducho moc. Tak čítajte ďalej a dozviete sa o mojom dni viac. 🙂

S mojou triedou sme išli dnes na výstavu Human body, ktorá sa nachádza v Inchebe, ak ste tam neboli naozaj choďte. Dozviete sa veľa o našom tele a sú tam naozaj ľudské telá, ktoré sú zjavne uchované vo formaldehyde. Je to trochu strašidelné, ale oplatí sa to vidieť. 🙂 Ale teraz poďme k veci. Do Incheby sme najprv išli vlakom a potom sme dva krát prestupovali na MHD. Tá prvá MHD bola úplne hrozne plná, takže som ostala stáť pri dverách a pravdaže som si neuvedomila, že tie dvere sa raz budú musieť otvoriť, takže pri ďalšej zastávke ma tie dvere dobre zacvakli 😀 No proste celá ja a keby ste ešte videli ten môj pohľad, no proste Nikola. A potom nastúpil taký veľký ujo, ktorý sa celý čas na mňa lepil a vždy, keď sa tie dvere otvorili do mňa drgol. Neznášam hromadnú dopravu, teda nevadí mi, ale keď je tam veľa ľudí je to hrozné.

Dostali sme sa teda do Incheby a všetky veci, ako tašky, pitie, bundy a tak sme si museli nehať v šatni, aby sme tam niečo s tým nezhodili, pretože že vraj v Prahe niekto zhodil to telo, takže to chápem. Mne samozrejme nikdy nebýva zle alebo na odpadnutie. Ale asi po 30 minútach mi prišlo úplne neskutočne zle a myslím, že som nemala ďaleko od odpadnutia. Takže som sa radšej išla napiť do šatne a neviem, či ste už niekto odpadli, ale mne bolo až tak zle, že som nič nevidela. 😀 Úplná čiernota… Takže to bolo naozaj „super“. Ale myslím, že to mohlo byť aj z toho zlého vzduchu, z toho že som moc ráno ešte nepila a myslím, že sa k tomu aj primiešala moja psychika – to že som videla mŕtve telá, bez kože. 😀 Ale našťastie som sa potom vrátila normálne k ostatným a nejako som to dala. Mali sme tam aj medičku, ktorá nám všetko pekne vysvetľovala a bolo to fájn. Len naozaj je celkom strašidelné, keď si predstavíte, že to všetko sa vo vás nachádza. Tak to bola druhá hrozná vec a ešte som neskončila. 😀

Po skončení prehliadky sme chceli stihnúť vlak o 12:00, ale problém bol v tom, že bolo už pol 12 a ešte nás čakali dva autobusy, takže sme si mysleli, že to nestihneme, takže sme sa rýchlo ponáhľali. V prvej MHD to bolo fajn a potom v druhej prišiel revízor. 😀 Pravdaže ja si tie lístky pchám kade-tade, takže som ho v tej chvíli nevedela nájsť a mala som po ruke iba z rána, čiže neplatné. Prišiel rad na mňa a ja mu hovorím, že mi niekde vypadol, pravdaže úplne smrť v očiach, ale videl, že držím tie 3 z rána, takže asi vedel, že si ich poctivo cvakám a naozaj mi iba niekde vypadol, takže sa našťastie otočil a nechal ma 😀 Ale chudáci moji dvaja spolužiaci tak dobre na tom neboli. Pravdaže si chlapci nekúpili lístky, lebo však frajeri a ani jeden z nich si nezobrali občiansky. Tak revízor na nich chcel volať políciu a chcel im dať pokutu 50 €. Ale nám za 3 minúty išiel vlak, tak sme sa všetci okrem nich vyrútili z autobusu a utekali sme na vlak. Poviem vám, utekať pomedzi ľudí nie je vôbec jednoduché, hlavne keď vaša kondička nestojí za nič. Hrdlo ma pálilo a o nohách ani nehovorím. Naskočili sme ale rýchlo do vlaku a akurát sa aj rozbehol. No a moji spolužiaci mali obrovské šťastie, pretože s nimi ostala triedna a ona na nich tak poctivo zazerala, že revízor ich nechal tak, lebo sa jej asi bál. 😀 Takže tak. Proste ale ten revízor, to keby ste ma v tej chvíli videli ako som zbledla. A nakoniec som ten lístok našla v peňaženke.

Tak to je na dnešné „vzrúšo“ všetko a ešte sa vám pochválim. Väčšina ste ich asi už videli na instagrame, ale kúpila som si moje oficiálne najdrahšie a najkrajšie tenisky aké som kedy videla a mala. Sú úplne dokonalé a už sa teším, keď si ich obujem, ale bohužiaľ zatiaľ prší, takže si ich nechcem zničiť. Ale milujem ich a nikdy sa ich nevzdám. 😀 Môj účet utrpel šok, ale zvládneme to. A sú z Footshopu. 🙂

Tak to by bolo na dnešný deň asi všetko. A nebojte sa, takto málo fotiek bude bývať iba v týchto daily postoch, kde vám chcem hlavne povedať moje zážitky. Takže v ostatných článkoch bude bývať klasicky veľa fotiek. 🙂 Dúfam, že sa vám článok páčil a pobavili ste sa na mojom dnešnom nešťastí, z časti aj šťastí. Nezabudnite okomentovať a napíšte, kedy ste mali deň blbec naposledy vy alebo čo sa vám takéto podobné stalo v blízkej minulosti. Prajem vám krásny upršaný večer, Vaša Nika. 🙂