Ahojtee! Rozhodovala som sa, že či vám napíšem dva články o Vysokých Tatrách alebo iba jeden, pretože mám veľmi veľa fotiek, ale nakoniec som sa rozhodla, že to dám do dvoch článkov, pretože ako to píšem, zistila som, že by to bolo naozaj veľmi dlhé. A preto v tomto článku bude príchod a ďalší deň a v druhom budú ďalšie dva dni. 🙂

Čo si ako prvé predstavíte, keď počujete Vysoké Tatry? Ja si vždy predstavím nádhernú prírodu, kúzelné jazierka a hneď sa aj rozhodujem, že na ktorú túru pôjdem. 🙂 Vysoké Tatry pre mňa veľa znamenajú. Bola som tam tak neskutočne veľa krát, že to ani neviem spočítať a ani raz ma to tam neomrzelo. Asi od 3 rokov som sem chodila s babkou a dedkom, pretože ma vždy so sebou všade brávali. Pravdaže ako malá som moc nevnímala tú krásu, ktorú som mala okolo seba, ale čím som bola staršia, tým som si to viacej všímala. Moja najdlhšia a úplne prvá túra bola zo školy v prírode v 4. ročníku. To som s triedou absolvovala dokopy 8 hodinovú túru na Zelené pleso a vtedy som si tú prírodu a krásu začala uvedomovať. A asi o 5 rokov na to som s maminou išla do Tatier a išli sme opäť na to Zelené pleso a to už som brala aj foťák. Naozaj to tam mám veľmi rada, možno je to aj tými spomienkami z detstva. Nemám rada teplo a preto som sa s maminou tento rok dohodla, že namiesto teplej krajiny pôjdeme to Tatier, trochu sa schladiť.  😀

Cestou do nášho hotela sme sa zastavili v Banskej Bystrici, kde si mamina bola vyzdvihnúť dva staré kufre a taktiež sme sa aj najedli v jednom obchodnom centre Európa. Dole na prízemí som uvidela bubbleology a musela som ho proste mať, to by som nebola ja. 😀 Tento krát som sa odvážila a ochutnala som nejakú príchuť z tých limitovaných edícií a bolo to presne blue sky. A odtiaľ sme už mohli pokračovať v ceste do Tatier. Keďže bol dosť upršaný deň, Tatry ani nebolo vidieť, pretože boli pod mrakom. 🙁

Náš hotelík bol vlastne taký maličký penzión. Bol naozaj veľmi pekný a hlavne čistý, na to si ja potrpím. Tento rok sme tam dostali už menšiu izbu, bez balkónu, ale to asi preto, že tam už žiadne iné izby neboli voľné, tak sme sa s tým zmierili a nebolo to až také zlé. Prvý večer mi tam bola úplne neskutočná zima, musela som mať šál, hrubé ponožky a bola som celá prikrytá paplónom, asi ste aj videli fotku na snape alebo instagrame. 😀 Do Tatier sme teda došli v pondelok. Náš plán bol, že v utorok sa iba niekam pôjdeme prejsť a v stredu pôjdeme na túru na Téryho chatu. Naše plány sa ale zmenili v utorok ráno, keď nám majiteľ tej chaty na raňajkách ponúkol, že nám zariadi odvoz na Sliezsky dom a že odtiaľ môžeme ísť na nejakú krátku túru. Najprv sme teda váhali, že či pôjdeme, ale nakoniec sme sa rozhodli, že teda dobre. Povedal nám aj pár návrhov na nejaké tie krátke túry odtiaľ a my sme si pravdaže vybrali tú najkratšiu, pretože v stredu sme mali ísť na dlhú túru. Tak sme sa z raňajok teda išli obliecť, nahodila som turistické topánky a išli sme. Zastavil sa pre nás tereňák, ktorý nás vyviezol na ten Sliezsky dom, to je vlastne taký celkom luxusný hotel. Je tam aj jazierko s vodopádom.

A odtiaľ sme teda išli na dokopy dvojhodinovú túru na Batizovské pleso. Najprv sme išli úplne iným smerom ako sme mali, to nám našťastie ale veľmi rýchlo došlo, keďže sme sledovali značky. Tak sme sa pekne otočili a išli sme už tým správnym. Celý ten chodníček ktorým sme mali ísť bol z obrovských kameňov. Zo začiatku to bolo v pohode, pretože sme moc nestúpali, ale asi po hodine sme došli k tabuli, kde bolo napísané, že ešte pol hodinu 😀 A od tej tabule sa začínalo hodinové stúpanie cez kamene 😀 No skoro ma porazilo, pretože ja a kondička nie sme vôbec kamarátky, to sa musím priznať. Ale nakoniec s nadávkami a frflaním sme sa dostali s maminou hore, konečne k tomu plesu. A musím vám povedať, že to za to naozaj stálo! Bolo to tam neskutočne nádherné. Niečo takéto som nikdy nevidela 🙂 Sadli sme si tam na trávu a chvíľu sme oddychovali a pritom pozorovali tú krásu okolo nás. Inač tá úvodná fotka na článok je tiež z toho Batizovského plesa. 🙂

Cestou späť to už ale naozaj trvalo hodinu, pretože sme išli stále dole a už sme nemuseli kvôli mne zastavovať. 😀 Asi poznáte ten pocit, keď už máte unavené nohy a iba sa snažíte dávať si pozor aby ste na tých kameňoch nestúpili zle a nevytkli si členok. Ja som sa takto celú cestu späť sústredila a prosím pekne asi 3 minúty posledného schádzania dole po kameňoch som si ten členok vyvrtla. 😀 No ja mám také šťastie… Totižto pri tom ako som išla dole z jedného kameňa väčšieho sa mi tá noha vyvrtla a silno ešte aj narazila na ďalší kameň. 😀 dole som v pohode zišla aj keď to bolelo, ale mala som to vtedy stiahnuté ponožkou a topánkou. Prišli sme na hotel a noha mi pomaly začala opúchať. Nemala som to zjavne vyvrtnuté, ale niečo som s tým mala, pretože večer som to mala napuchnuté ako jablko a nemohla som tú nohu ani položiť. 😀 No pozrite aká som šikovná. (Tá ponožka je cool nie? 😀 ) A hádajte čo? Na tú Téryho chatu sme nemohli ísť kvôli tomu členku.

Noha ma ešte stále bolí, ale už to tuším nemám napuchnuté a ak áno, tak naozaj iba trochu. 🙂 Tak týmto budem dnešný článok končiť, dúfam, že sa vám páčil. Nezabudnite okomentovať ak ste tiež boli na nejakej z tých túr, či tiež tak milujete Tatry alebo, že či máte tiež nejakú príhodu, čo sa vám stálo. Vo štvrtok teda bude pokračovanie z Tatier. Rozdelila som to z toho dôvodu, že už teraz je to veľmi dlhé, tak nech nemusíte čítať knihu 😀 Prajem vám krásny zvyšok večera, vo štvrtok pokračujeme. Vaša Nika. 🙂

Batizovské pleso

Sliezsky dom – Velické pleso