Ahojte! Možno sa divíte, že v akom kurinci som strávila týždeň. Popravde v žiadnom, oblasť v ktorom boli chaty pri jazere sa volá Kurinec. 🙂 A dnes vám porozprávam o mojom týždňovom výlete to prírody kde nebol skoro žiadny signál a o wifi ani nehovorím.

Išli sme tam s mojou tetou, strýkom a dvoma bratrancami, ktorí nás tam s maminou pozvali. Pravdaže nesmiem zabudnúť na moju Monami, ktorá išla samozrejme s nami. Celá cesta tam trvala približne 3,5 hodiny, ale keďže sme sa išli ešte najesť, trvala dlhšie. Mne osobne to nevadilo, pretože ja rada cestujem a vychutnávam si jazdy autom, to sa ale o Monami povedať moc nedá. Vždy sme si s maminou mysleli, že má rada cesty autom, ale prišli sme na to, že je z toho extrémne vystresovaná. Stále musela vidieť z okna a ležať vydržala iba naozaj chvíľu, ale nejako sme to dali. Došli sme tam a moje očakávania o škaredej starej chate klesli, pretože sa pred nami objavil veľký a moderný dom. Skoro mi padla sánka 😀 Pomaly sme sa povybalovali a zabrali sme si s povolením tety apartmán, kde bola normálne mala obývačka, kúpelňa a spálňa. Bolo to tam naozaj super!

Pravdaže hneď ako sme došli som bola zvedavá, že ako to tam je s wifi a bolo mi aj hneď povedané, že tu žiadna nie je a ako som aj neskôr zistila, jediný signál som chytala na terase a to tiež iba 3 guličky. V dome som vôbec signál nemala a ak áno, tak mi stále vypadával. Ale nevadí, zvládla som to a oddýchla som si. Pár dní sme boli iba doma, pretože pršalo ale hneď prvý večer mamina spravila Aperol Spritz, ja som ho ale nepila, lebo mi stále vadí tá chuť alkoholu. Ale na fotke to vyzerá superne

Po pár dňoch čo prestalo pršať sme sa vybrali na výlet do jaskyne Domica, ale nie zo Slovenskej strany, z Maďarskej. A prečo sme sa takto rozhodli? Nie preto, že by Slovensko nebolo pekné, ale vchod zo slovenskej strany bol hrozný a kto ste tam boli, chápete to. Z Maďarskej strany tam bolo krásne všetko pripravené pre turistov a bolo to tam celkovo také zaujímavejšie. A Slovenskú strany jaskyne som už videla, takže som tento krát videla inú časť. Potom sme sa tam najedli a ako dezert sme si dali nanuk.

Ďalším výletom bola Černohorská železnička. Pred tým, ako sme prišli do Čierneho Baloga odkiaľ ide ten vláčik, sme sa zastavili úplne náhodne na mieste, kde robili domáce Muranské buchty. To bolo niečo tak božské!! Ochutnala som nutellovú a tá mi chutila asi zo všetkých najviac.  A keď sme už prišli na miesto odchodu vláčiku sme si pri kúpe lístkov mohli vybrať z viacero smerov, takže je iba na vás, ktorý si vyberiete. Bolo to pekné a videli sme aj kravičky. Cestou späť ako sme išli už do kopca, som naozaj videla, že je parný, pretože za nami išiel čierny mrak. 😀 Dokonca som sa aj pripálila na rukách, čo nechápem, pretože vôbec nebolo také teplo. No a cestou späť sme sa zastavili najesť na salaši, kde som si dala strapačky a boli fakt dobre!

Tak som sa sústredila na tie výlety, že som úplne zabudla opísať, čo sme vlastne cez tie prvé dni na chate robili. Hneď prvý večer sme sa išli člnkovať na jazero a trochu sme si aj omrkli susedov. Jazero z našej strany bolo hrozne špinavé, takže sme sa ani nekúpali a ja som ani nechcela. Jedli sme melón a ja som každé ráno aspoň hodinu trávila na terase, kde som mala aspoň signál a dáta, aj keď išli naozaj pomaly. Snažila som sa ale aj tak nahrávať fotky na instagram, ale s článkami to bolo horšie, pretože som nemala wifi. Takže to ste si aj všimli, že som týždeň nedala žiaden článok. Okrem toho sme ale aj pozerali filmy a zachýtavali sa hlavami o tie pásky na muchy, ktoré vyseli skoro z každého svietidla. Chodili sme na prechádzky a dokonca sme si boli zahrať aj minigolf, ktorý mi zo začiatku vôbec nešiel, ale potom to bolo lepšie.

Vôbec netuším, či som na niečo nezabudla, ale aj ak áno nevadí. Zhrnula som tento týždeň tak aby to nebolo moc dlhé, ale zároveň viete, čo som všetko robila. 🙂 Dúfam, že sa vám článok páčil, ak áno, nezabudnite okomentovať a napíšte, či ste tiež boli cez leto niekde v prírode a kde. Prajem vám krásny zvyšok večera a záplavu fotiek na koniec. Vaša Nika.

P.s. Moji bratranci sú menší a milujú Harryho Pottera a majú aj prútik, ktorým celý týždeň čarovali a robil rôzne kúzla. Starší z nich Borisko má supernú pamäť, pretože si pamätá skoro všetky texty odtiaľ od slova do slova! A musím priznať, že hneď ako som došla domov, musela som si Harryho pozrieť aj ja. 😀 Týmto pozdravujem Igorka a Boriska, dvoch najväčších kúzelníkov. 🙂