Ahoojtee! Takže dnes budeme pokračovať 🙂 Ak ste čítali minulý článok, tak viete, čo sa mi stalo a čo sme s maminou prežili. A v dnešnej druhej časti budeme pokračovať. 🙂

V prvej časti som písala o túre na Batizovske pleso a o tom, ako som si skoro vyvrtla členok, ktorý ma doteraz bolí. 😀 Pravdaže som tam toho písala oveľa viac, ale nechce sa mi to tu znova opisovať, tak poďme rovno na ten ďalší deň. Keďže som s tou nohou moc nemohla chodiť, s maminou sme sa rozhodli, že zrušíme našu naplánovanú túru na Téryho chatu, pretože by som ten členok mohla ešte viacej pokaziť. 😀 Takže sme ráno išli do cukrárne, kde si mamina dala kávu a nejaký smotanový pohár a ja som si dala banány v čokoláde. To je taká klasika. A potom sme sa rozhodovali, že čo s načatým dňom. Keďže som nemohla moc chodiť, váhali sme, že či pôjdeme aspoň pozrieť na Štrbské pleso. Že by sme sa išli pozrieť na jazero a prešli by sme sa okolo neho a potom by sme sa išli najesť. Nakoniec sme teda išli, lebo som si povedala, že predsa nemôžeme celý deň sedieť na izbe, však áno. Štrbské pleso je myslím taká klasika, kde som síce bola už viac než 20 krát, ale nikdy mi to nejako nevadí, pretože tá prechádzka okolo jazera je naozaj veľmi príjemná.

Prechádzku nám spríjemnilo pár starších dám (viete čo myslím, babky, ktoré mohli mať 70) , ktoré sedeli na lavičke a ochutnávali v štamprlíkoch nejakú vodku alebo čo to bolo. 😀 Bolo to celkom vtipné ako tam vedľa seba sedkali a popíjali. 😀 Cestou okolo jazera sme s maminou preberali tému youtube a podobne. Nie, zatiaľ sa nechystám točiť ani nič také. A v dlhej budúcnosti asi tiež nie. Bavili sme sa ale o tom, ako tí dnešní youtuberi medzi sebou bojujú. Napríklad mala som obľúbenú jednu youtuberku, ale potom som si zrazu všimla, aká je falošná a ako si nič neváži. No ale k tejto téme som sa nechcela dostať, ale aj tak je to smutné ako si navzájom závidia alebo čo. Mimochodom to jazero je naozaj super a je tam toľko starých fotogenických stromov. A okolo celého jazera boli tieto rúžové kvetinky. 🙂

Ja som to ako malá na Štrbskom plese naozaj milovala. Viete všade sú tie stánky s hračkami, bufety s dobrotami a podobne. Pamätám si, že keď som sem chodila s babkou a dedkom, vždy mi kúpili nejakú dobrotu a hračku. 😀 Proste spokojné dieťa, je dobré dieťa. Ako som vravela už v prvej časti, ja mám na Vysoké Tatry naozaj veľa dobrých spomienok. Naučila som sa tu lyžovať a chodila som sem s babkou a dedkom asi 3 krát za rok. Vždy sme bývali v takom penzióne, ktorý sa volal veverica a s dedkom sme pozerávali kovbojky.
Len tak teraz mimo odbočím od témy. 😀 V strede písania sa mi môj „najlepší“ notebook zrazu vypol, zrazu ma oblial studený pot a už som mala nervy… S malou nádejou som dúfala, že mi ten článok wordpress sám uložil, pretože ja som si ho neuložila. A juhuuuuu! Ono mi to samé uložilo! Som šťastný človééék 😀 No ale poďme späť k téme článku.

Po prechádzke sme sa išli najesť do našej obľúbenej reštaurácie, ktorá sa volá Furkotka. 😀 Áno, je to naozaj veľmi smiešny názov. Ale varia tam naozaj božsky. <3 Moja klasika je soté alebo kuracie prsia so syrovou omáčkou a ryžou. 😀 To je proste klasika, ktorá ma nikdy neopustí. Jedlo som ale nefotila, lebo som bola naozaj veľmi hladná.

Mamina ma niekedy počas fotenia fotila mobilom. A teraz, keď som sa na tie fotky pozerala, som naozaj rada, že mi tie fotky urobila. 🙂 Sú celkom fajn.

A ešte vám ukážem jednu smiešnu fotku, ktorú som odfotila cestou z tej cukrárne. 🙂 Je to strom, ktorý vyzerá celkom vtipne. 😀 Musím vám ho ukázať, pretože to ani neviem opísať. On je proste zo spodnej strany úplne skosený, ako keby iba išli pod ním a zarovno ho ostrihali. 😀

Tak toto bol celý deň. Moc sme toho neprešli, ale to kvôli tej nohe. A na ďalší deň sme išli rovno domov za mojím psíkom a frajerom. 🙂

Tak dúfam, že sa vám tento článok páčil. Ak áno, určite nezabudnite okomentovať, budem naozaj veľmi rada. Prajem vám krásny zvyšok večera. Vaša Nika. 🙂